Zberateľ vytvoril vo svojej záhrade oravský skanzen

Zberateľ vytvoril vo svojej záhrade oravský skanzen

Dátum: 8 November 2012, Štvrtok / Počet komentárov: 556

Do zoznamu významných osobností z dolnooravskej obce Jasenová možno raz pribudne aj Miroslav Mišek. Jeho rozsiahla zbierka historických predmetov je výnimočná nielen vďaka nespočetnému množstvu vzácnych exemplárov, ale hlavne pre Miroslavovu túžbu podeliť sa o svoju radosť s ostatnými.

Na svojom dvore a záhrade vybudoval bohatý skanzen, ktorý návštevníkov vtiahne do minulosti a ukáže im, ako sa na Orave kedysi žilo a pracovalo.
Vďaka láske Miroslava Mišeka k starožitnostiam vyrástla v obci vzácna škola histórie, ktorá ma nevyčísliteľnú hodnotu, a to nielen po finančnej stránke. Šikovný murár-obkladač na dôchodku o robotu núdzu nikdy nemal a počas opráv starších domov, dreveníc, ale aj kaštieľov neraz našiel na ich šopách staré, zanedbané, ale vzácne kúsky. Po dohode s majiteľom ich buď odkúpil, alebo za ne pracoval. Následne ich vyčistil, vybrúsil, zreštauroval, vdýchol im život. Zbierka časom nadobudla slušný rozmer a v decembri 2009 manželia Mišekovci otvorili expozíciu pod názvom Skanzen pod Chočom. „Od nikoho sme nedostali žiadnu dotáciu, všetko si financujeme sami. Niekedy za vzácne kúsky pracujem. Teším sa z toho, robím to len pre svoju radosť a radosť ľudí. Preto je aj vstup do skanzenu bezplatný. Ja som šťastný, keď ľudia prídu“, prekvapuje Miroslav. Napriek tomu, že od nikoho vstupné nevyberá, návštevníkov si uctí malým pohostením, napríklad bryndzovými haluškami, alebo strapačkami, ktoré pripravuje na murovanej peci v altánku na záhrade, kde si hostia zároveň posedia a pochutnajú. Všetko je pre nich nachystané každú nedeľu, kedy sú oficiálne otváracie hodiny. „Návštevníci však môžu prísť aj v iné dni, len od nich vyžadujeme, aby sa nám v takom prípade dopredu ozvali, pretože chceme pre nich pripraviť pohostenie, nech sa u nás cítia dobre“, odkazuje zberateľ. Okrem ponuky dobrého jedla a ukážky vzácnych predmetov Miroslav prehliadku obohatí zaujímavým rozprávaním o každej jednej veci, ktorú vlastní. Momentálne má expozícia niekoľko stoviek vystavených kúskov a v labyrinte uličiek medzi historickými predmetmi sa každý môže minulosti doslova dotknúť. Veľmi príjemne prekvapí aj čistota a poriadok, keďže o všetko sa zberateľ dennodenne stará. „Jedným z dôvodov založenia nášho rodinného skanzenu bolo, aby ľudia nezabudli na kus našej histórie a videli predmety, ktoré používali naši predkovia. Štvrtého decembra oslávime tretie výročie od otvorenia expozície“, prezradil Miroslav Mišek. 

Na malom mieste je sústredené množstvo exemplárov z rôznych oblastí života - od poľnohospodárstva, tesárstva, cez krajčírstvo a obuvníctvo, nechýba ani ukážka zariadenia vtedajších obydlí, izieb a kuchýň. Návštevníci môžu uvidieť napríklad mincier, na ktorom naši predkovia vážili dobytok, zvody, ktorými zapriahli býky, alebo staré vozy a sane na drevo a hnoj. Murárom a tesárom pomáhal pri stavaní a dvíhaní dreveníc „pasat“, alebo „šindlovník“, s ktorým dávali šindle na strechu. Samozrejmosťou sú staré kožúšky, kabátiky, šatky, topánky, čižmy, papuče či rôzne ozdoby, ktoré nosili ženy. Nechýbajú ani vzácne truhlice, v ktorých sa šatstvo skladovalo, alebo skrinky, ktoré slúžili ako špajza. „Keď niečo vo vnútri nájdem, čo patrilo pôvodnému majiteľovi, všetko rozdám, lebo sa bojím, aby ma nestrašilo. Už dva razy ma chmátalo za nohu, keď som našiel zubnú protézu. Ak nájdem kvačku, alebo palicu, zavlečiem ju radšej na cintorín“, prezrádza zberateľ. 

Celá expozícia sa začína prehliadkou Gazdovskej izby, kde je niekoľko názorných ukážok, ako a čím si naši predkovia zariaďovali a zdobili svoje príbytky. Napríklad viac ako storočná drevená kuchynská linka, postavená bez jediného klinca, alebo staré umývadlo. Výbavu kuchyne dopĺňajú zachovalé riady, džbány, taniere, hrnce a zdobia rôzne vázy, medené lampáše, miniatúrne sane, skutočné starobylé váhy, staručký šijací stroj či vzácne obrazy. Pre Miroslava majú však najväčšiu cenu vyšívané obrusy. „Tie ešte stále vyšíva moja mamka. Má viac ako 80 rokov, dokonca ani okuliare ešte nepotrebuje“. Vo výbave nesmie chýbať madlo – nástroj na žehlenie, alebo kužeľovitá nádoba, v ktorej sa mútilo maslo, drevené korytá, válovy, hrebeň na česanie ľanu či krosná. Gazdovská izba je v zime vykurovaná bahríkovou pecou, ktorú Miroslav sám postavil. 

Smutnejšiu časť našej histórie pripomína vojenská výbava. „Môj nebohý otec Ondrej Mišek bojoval v 2. svetovej vojne ako delostrelec a patril medzi najmladších veliteľov. Dokonca bojoval s generálom Ludvíkom Svobodom a mal takú istú hodnosť ako on. Po jeho boku išiel s vojskom od Stalingradu až po Duklu. Na fronte prežili ťažké roky“, zaspomína si. V jeho zbierke vojenských predmetov tak nechýbajú naozajstné vojenské uniformy, jedna je dokonca po padlom francúzskom vojakovi, ale ani čižmy, čiapky, prilby, pušky, nabíjačky, do ktorých sa ešte dával pušný prach a praktické veci, ako sú vojenské fľaše a drevené kufre, ktoré nosili obyčajní vojaci. Dokonca sa zachoval aj drevený kufrík na vojenské dokumenty, ktorý patril Miroslavovmu otcovi. 

V žiadnom dobrom skanzene nechýbajú rarity a inak to nie je ani v tom jasenovskom. Vzácnych exemplárov tu môžete vidieť hneď niekoľko. K jednej z nich patrí konský popruh, ktorým kone ťahali vojenské delá a kanóny. „To je ďalšia rarita v mojej zbierke, ktorú nemá nik. Aj z Banskej Bystrice z múzea prišli za mnou, aby som im to predal“, prezrádza zberateľ. Ďalšou zaujímavosťou je niekoľko lodných kufrov ešte z čias Rakúsko-Uhorska, najstarší má okolo 150 rokov a pravdepodobne precestoval kus sveta. Aj drevené starodávne lyže sú obyčajné len na prvý pohľad. „Tie mám od Emila Zátopka, štvornásobného olympijského víťaza vo vytrvalostnom behu. Týždeň som preňho robil v Mladej Boleslavi, len za tieto lyže. Jednoducho sa mi páčili“, pousmeje sa Miroslav. Najstarším a možno aj najťažším exemplárom je určite mláťačka na ďatelinové semä, ešte z roku 1828, vážiaca okolo dvoch ton. Svojho času to bola jediná mláťačka na ďatelinu na Orave.

„V týchto dňoch finišujem s opravou starej maštale a zariadiť ju chcem napríklad starým nábytkom, skriňami a posteľami. Visieť tam budú dva staré obrazy z 19. storočia od českého maliara Adolfa Liebschera. Namaľované sú olejovou farbou na plátne a zachytávajú lúčenie sa vojakov zverbovaných na vojnu, so svojimi najbližšími. Obrazy boli okolo 80 rokov zapadnuté prachom v neďalekom kaštieli, teraz ich reštaurujem. Viac o zariadení maštale neprezradím, lebo chcem, aby to bolo pre návštevníkov skanzenu prekvapenie“, načrtol Miroslav. Aj vďaka jeho usilovnosti, pracovitosti a láske k historickým veciam má aj mladšia generácia predstavu o tom, ako naši predkovia žili, ako sa obliekali, s akými nástrojmi pracovali. Staršia generácia si môže zaspomínať na svoju mladosť, alebo pripomenúť život svojich rodičov. Expozíciu navštívili už stovky záujemcov, nechýbali medzi nimi ani školské výlety, či turisti z rôznych kútov Slovenska. Aby zbierku Miroslava Mišeka mohli vidieť aj ľudia, ktorým napríklad diaľka či zdravotný stav nedovolia navštíviť tento skanzen, celá expozícia je nafotená a zverejnená na jeho webovej stránke www.skanzenpodchocom.estranky.sk. V prípade záujmu o návštevu mimo otváracích dní je potrebné objednať sa na čísle: 0908 093 682. „Jediné, čo si želám, je zdravie, aby som mal ešte dosť síl na úpravu ďalších a ďalších vzácnych kúskov. Všetkých dobrých ľudí, ktorých zaujíma história, samozrejme, do nášho skanzenu pozývam“, dodal Miroslav.