Pracujem v školstve....

Pán Mišek som veľmi rada, že  ste si vašu stránku rodinného skanzenu poslali na školy.Váš skanzen je veľmi poučný pre všetky vekové kategorie ľudí a detí.krásne poukazuje ako sa kedysi ťažko žilo na Orave.Páčilo sa mi že sa z tejto práce tešíte a máte ju veľmi rád a so svojím skvostom sa aj delíte.Môjmu ockovi ste urobili obrovskú radosť, bude meť totiž za pár mesiacov 90 rokov.Spomýnal mi , že tiež bol na fronte s vaším ockom v Rusku.Ondrej patril ke najmladším veľiteľom v Rusku.rozmiestnil si delá od seba na väčšie vzdialenosti a nemeckým tankom robil veľké straty.Bojoval statočne a v jeho jednotke vládla samá disciplína.Ondrej nepil ani alkohol.

Budeme sa snžiť prísť k vám a doniesť vám aj nejaké fotky z Ruska.Miroslav prajeme Vám  veľa zdravia a radosti, môžete byť na vášho ocka moc hrdý, mal tiež veľa olova a železa v tele.Pre Ondreja bolo ponižujúce, aby to niekomu povedal. Viem že spolu bojovali 2 roky v Rusku , ale potom ho zobrali do Staligradu a pridelili mu ruských vojakov, brániť mesto pri rieke Volge. Môj otec vravel že to bolo najväčšie peklo počas 2 svetovej vojny. Po roku vraj dostal správu, že Ondrej žije a statočne si plní všetky svoje úlohy, ktoré dostáva od ruských veliteľov . Neskôr dostal radostnú  správu ,že nemecké vojsko pod vedením polného maršala Paulusa sa vzdali a kapitulujú.To im všetkým dodalo nový život a nádej, že budú doma v Československu.Tvoj ocko toho dožil aj za cenu mnohých padlých obetí zajateckých táborov a ľudí zmrzačených.Bola to ťažká vydretá sloboda.Váš ocko urobil a robil  všetko , čo bolo v jeho silách pre slobodu ľudí a národov.som rada že prostredníctvom internetu si aspoň mnohí prečítajú o tomto statočnom človekovi a jeho odvahe.       

                                                                                                                           Zuzka a Jozef z Košíc