Juraj Prešov - Poďakovanie spomienka, závisť, obdiv, smútok a lútosť

Prosím Pána Mišeka o tento článok, aby bol uverejnený na jeho stránke. Zároveň ďakujem vnučke, že našla na internete stránku vášho skanzenu. Zaujímave, že nie v obci Jasenová. Pán Mišek chcem vám poďakovať z celého srdca, aký prekrásny skanzen ste vybudoval, na Orave ale aj na Slovensku, nejedna obec by bola rada. A to ešte všetko na svoje náklady, k tomu vždy aj občerstvenie. Veľa ľudí a učiteľov píšu na vašu stránku, aké máte prekrásne starožitnosti historických predmetov, ktoré patrili do každodenného života, ľudí pri práci dedinčanov.

Spomienka: Poznal som tvojho ocka Ondreja. On si zaslúžil aj iné miesto v našej spoločnosti, ale nebol súdruh. Jeho myslenie bolo iné.

Obdiv: Prišiel k nám do Buzuluk po ťažkých bojoch po Rusku s pár ruskými a poľskými vojakmi, bolo nás na začiatku 800 vojakov.
Ondrej prišiel ako, z koncentráku iba rebro a kosť.

Smútok:
Tvoj ocko cítil veľkú lásku ku židom, vždy sa informoval od Nemcov, ktorý sa dostávali do zajatia, aby im mohol pomocť ich vyslobodiť.
Ľútosť:
Ondrej netriedil ľudí podla vierovyznania. Ďakovať Ruským veliteľom a Slobodovi, ktorí si na neho spomenuli. a nezabudli ako to robili s vojakmi čo odmietli, alebo nešli do KSČ po vojne.

PS: takýchto ľudí ako ste vy Mišekovci dnes už pomaly ani nenájdeme. A ste vzorom pre všetky skanzeny, majú sa čo od vás učiť. A vaša mamička z Oravskej Poruby tú obdivujeme. Veľa lásky a pokoja a zdravia prajeme. A niekto z mojej rodiny vás príde pozrieť aj na hrob Ondreja.. Veľmi vám ďakujem, že ste mi dovolili už posledný článok napísať na vašu stránku.